Amplitúda

Zvukové vlny sa charakterizujú viacerými veličinami a jednou z nich je aj amplitúda. Označujeme ňou maximálnu hodnotu pravidelne sa meniacej veličiny. Amplitúdu môžeme definovať ako maximálny rozsah vibrácií alebo kmitov zdroja zvuku meraných od rovnovážnej polohy.

S amplitúdou pracujeme pri počúvaní hudby. Čím viac zvyšujeme hlasitosť tým je amplitúda väčšia a my môžeme naše obľúbené piesne prežívať intenzívnejšie. Naopak, menšia amplitúda reprezentuje tichší zvuk. 

Zvuky delíme na hudobné (tóny) a nehudobné (hluk). Tóny vznikajú pri pravidelnom a opakujúcom sa kmitaní. Hluk má naopak nepravidelné vlnové dĺžky a zmeny v amplitúde.

Hlasitosť zvuku neovplyvňuje len amplitúda, ale aj vzdialenosť zdroja zvuku. Čím je zdroj zvuku bližšie tým znie hlasnejšie. 
 

Zvuková amplitúda   

Zvukovú amplitúdu jednoducho definujeme ako hlasitosť/intenzita zvuku. Hlasitosť zvuku závisí od sily vibrácií, ktorými je šírený.  

Zvuky vnímame ako hlasné alebo tiché a na to, aby sme vedeli porovnať ich hlasitosť využívame mernú jednotku Bel. V praxi sa však najčastejšie používa decibel, ktorý je v podstate desaťkrát podrobnejšie vyjadrenie Belu. Ako môžete vidieť aj na obrázku náš prah počuteľnosti začína pri 0 dB. Všetky zvuky, ktoré presahujú 130 dB sú pre ľudské ucho bolestivé.